Autostopom za Krylom

Autostopom za Krylom, Domino efekt, č. 11, 19940318, str. 9Autostopom za Krylom, Domino efekt, č. 11, 19940318, str. 9

Nevidel som nič okrem ohromného množstva ľudí, ktorí ako čierne vody zaplavili skromné uličky medzi hrobmi, staré kamenné náhrobky, rozpukané podstavce kamenných krížov a chatrný kamenný múr, ktorý obkolesoval cintorín. Nevidel som nič okrem tej záplavy ľudí a vysokých bezlistých stromov, ktoré sa nad nimi týčili na pozadí jasnobelasého, ešte chladného predjarného neba. A všetci tí smutní ľudia stáli a ticho spievali. Spievali hymnu Československej republiky a v rukách držali zástavky štátu, ktorý pre nich nikdy neprestal existovať. Rovnako ako neprestal existovať pre Karla Kryla.

Pomaly som obišiel zástup, zhodil ruksak z pliec a vyložil ho na kamenný cintorínsky múr. Potom som vyliezol za ním, aby sa mi otvoril nadhľad na to čudesné zhromaždenie. Kvety v celofáne a dôchodcovia s bielymi vlasmi, ktorí by mohli byť Krylovými rodičmi, pätnástky s uplakanými očami a so snežienkami v rukách, úbohí mrzáci s barlami, študentky s batôžkami a zápisníkmi v rukách, novinári s fotoaparátmi a videokamerami, zostarnutá mládež z roku šesťdesiatosem. Kvety a slzy. A vence. Rodina, priatelia z Československa, z Kanady, z Nemecka, zo Sydney. Pavel Tigrid, Yvonne Přenosilová, Václav Havel, Jiří Černý, Egon Lánsky. Kolegovia zo Slobodnej Európy. Veľa Slovákov. V otvorenom hrobe rakva zasypaná kvetmi, sviečky, malá porcelánová soška anjela a posledné dopisy Karlovi Krylovi. Nad hrobom niekto prečítal slávnostný sľub, že - Karle - znovu vybudujeme Československú republiku...

V rohu pri múre cintorína ktosi vytiahol gitaru a začal spievať "Bratříčku, zavírej vrátka". Všetci sme sa pridali. "Anděl", "Morituri te salutant", "Salome", "Nevidomá dívka".

"Nevidomá dívka". Ustrnul som, keď som ju zbadal. Aj ona tam bola, samozrejme. Slepé dievča, držalo za ruku svoju matku. Stálo "v zahradě za cihlovou zídkou" a spievalo pieseň človeka, ktorého nikdy nevidelo, no znamenal pre ňu niečo, čomu asi nikto iný nerozumie.

Naplnil ma pocit nesmierneho priateľstva, spojitosti so všetkými týmito krásnymi ľuďmi, s týmito stovkami Krylov, s ktorými sa už nikdy nestretnem, tak ako sa už nestretnem s Karlom. A v tej chvíli som pochopil, prečo som prišiel. Odrazu mi bolo jasné, prečo som bežal polnočným Popradom na vlak do Bratislavy, aby som o siedmej ráno stál na diaľnici s tabuľkou "PRAHA - Karel Kryl", prečo som načierno uháňal metrom a autobusmi naprieč Prahou, len aby som čím skôr prišiel na Břevnovský cintorín. Pochopil som, prečo som musel prísť, hoci v roku 1968 mi do dátumu narodenia ostávali ešte takmer tri roky.

Musel som prísť, aby som naposledy stretol všetkých bratríčkov, pre ktorých bol Kryl ústami, ľudí ktorí sa nikdy nemuseli vidieť, no mali čosi spoločné. Niečo hrozne základné, no pritom priveľmi zložité nato, aby sa to dalo opísať. Nebola to len Pražská jar. Bolo to čosi hrozne silné a kruto pravdivé, jasné a krásne, niečo, čo stelesňoval a vyspieval Karel Kryl. Všetci sme tam museli prísť, aby sme sa rozlúčili - nielen s legendou folku, básnikom a filozofom, ale i so sebou navzájom. Odídeme a už sa nikdy nestretneme. Ostanú len státisíce Krylov v nasilu roztrhnutom Československu, a po celom svete.

O štvrtej popoludní som už stopoval naspäť do Bratislavy. Zastavil mercedes s nemeckou značkou, v ňom český podnikateľ, moravské ľudovky a umelé kvietky. Bol to neobyčajne bláznivý deň, preto som v tom aute stretol stopárku - študentku z Brna, ktorá sa tiež práve vracala z Břevnova. S Karlom Krylom sa spoznala osobne, keď sa raz krátko pred Revolúciou dostala na kauciu do Nemecka.

Do Bratislavy som prišiel okolo deviatej večer. Na Primaciálnom námestí dôchodcovia kričali "zdradca" a "fašista" na okná Prezidenta zato, že si dovolil naznačiť pravdu. U priateľov na internáte som sa potom v noci z rádia dozvedel o páde Mečiara. Bolo mi ľúto, že sa toho Karel Kryl nedožil. Isto by z toho mal tiež ohromnú radosť.


Autostopom za Krylom — týždenník Domino efekt, nesamoregulované noviny, č. 11, Friday, March 18, 1994, str. 9, Košice, Slovenská republika.

Tomáš Fülöpp
Bratislava, Slovakia
March 11, 1994, March 18, 1994, March 25, 1994, April 1, 1994
Tomáš Fülöpp (2012)
Praha, Czech Republic

Related linksRelated links

Tagskarel kryldeathsongwriterhitch-hikingczechoslovakia
LanguageSLOVAK Content typeARTICLELast updateOCTOBER 20, 2018 AT 01:46:40 UTC