El camino
Vo večnom okamžiku
keď deň noc nežne bozkáva
keď otvoria sa brány vesmíru
a čas na chvíľku zaváha
keď v lesku očí smutných laní
blčia ohne dávnych nomádov
keď ustrnú tiene tlejúcich dlaní
a bláznivé oblaky sa ženú oblohou
keď večnosť má masku života
a vietor víri legendy slávnych miest
keď budúcnosť pozerá do zrkadla
v chápavom mlčaní prastarých hviezd
keď plachetnice na púti oceánmi
hľadajú ostrovy splnených snov
a divoké kone a vtáci nad domami
letia za vôňou stratených svetov
a karavány vekov ďalej tiahnu vesmírom
ticho znejú gitary starých tulákov
o svetoch točiacich sa nekonečnom
o krehkých tajomstvách dievčenských snov
—
vo chvíli večnosti
keď deň miluje sa s nocou
keď vesmír oči otvorí
a rieka času stíchne úctou
stojím na cudzích rázcestiach
zas v mysli list Tvoj nahmatám
a napriek zvodným hviezdam v rukách
viem že tam v diaľke - Teba - mám
a milujem
SLOVAK ARTICLEOCTOBER 20, 2018 AT 01:46:40 UTC