Bezek Surreal

Ja nerád cestujem. No do Ameriky by som sa šiel pozrieť.
• A čo by ste tam chceli vidieť?
Tak popozerať. Všade by som pochodil. Asi v troch mestách tam máme rodinu. Ani nás nepoznajú vôbec.
• A vaša mama tam cestovala po Amerike, keď tam bola?
Jéžišmaríja, ta jak by nie? O tom sa vtedy matka aj narozprávala.
• Čo rozprávala?
Všetko. Jak chodila. Na dostihoch bola... Cválala.
• Nespomínate si na nejaké perličky z toho jej pobytu tam?
Hej. On že vlasov nemal. Ale bolo po vojne. Ničoho nebolo. On sa onačil dajak, matka hovorila.

• Dedo na vás dobre dupol...
Už preháňa trochu s tým, nie? Mal ho operovať primár Beňo. Namazaný chodil. Ani ho neoperoval. Odvtedy je taký.
• Mňa zatiaľ nenútil sa modliť.
Hej. Ani do krčmy nechcel ísť. Len so mnou. Ja maličký som bol. A som ho zobral - a išiel. Tak na pleco. Navzájom obidvaja. Mňa poslúchal. Deti sme tiež naložili na ruky. Lebo tie drevené boli, nie?
• Vy ste taký všestranný, ako Andy Warhol...

• Tá chalupa - to je vaša robota?
Učil som sa za stavbára na nej.
• Tam je pekne.
Líšky tam dávajú dobrú noc. Či vlci? Už neviem.

Druhý rum...

Ja som kedysi robil aj vedúceho šrotu.
• To ste teda dobrú odvahu mali.
Ale trebalo nám byt potom, behom 24 hodín som bol ROH. (smiech) Ja neviem zabíjať. Pri zabíjačke len pomáhať viem. Nemám na to srdce. Keď som pri zabíjačke dakedy išiel pomáhať, tak som sa nemohol dívať, tak som sa otočil. Raz nebožku matku hus štopkali s kukuricou. Tak ju prepchali, že sa začala dusiť. Pena normálne. Tak mňa volali, aby som ju išiel zarezať. A ja - vôbec, neexistuje srdce na to. Sestra mi dala sekeru, tak ja som sa otočil, trikrát - štyrikrát som sekol, kým som sa trafil do čela a zvalil sa v bezvedomí.
• Ešteže ste si hlavu neodrúbal.
Ja nemám takú povahu, škoda. Ja mám so srdcom ťažkosti. Aj so žalúdkom. Ja aj keď film vidím taký špatný - také vraždy a toto - ta ja normálne sa pomorozkam. Preto máme pri telke igelitové vrecká. Tie mala nebožka ešte z toho lietadla. Musím dávať pozor na také veci. Abo otočiť sa. A nevidím. Ja hoci by som išiel na pohreb nepriateľovi, aj tak budem plakať. Keď vidím druhého, nemôžem sa udržať.
• Nehovorte.
Ta právda! Nemôžem. Som bol tak bývalým kolegom. Ešte v železiarňach na pohreb, musel som plakať. Darmo som si - aj tak, že aperitív sme vypili, pošli sme do krčmy. A som sa frajeril, že nebudem plakať. Musel som, neexistuje. A to je lepšie tak, ako keby v srdci ležalo.

Tretí rum.

Keď cítim rum, tak je mi zle. Cítim rumové pralinky. Žviak. Hej, cválala. A on že vlasov nemal. Jéžišmaríja, jak by ně? Ta právda. Keď vidím druhého, nemôžem sa udržať.

Štvrtý rum. Vlákno žiarovky zapadá za obzor stola...

Naďa Rovderová, Tomáš Fülöpp
Vršovice, Czech Republic
199_

Tagsabsurdmichal bezekandy warholmikováfiction
LanguageSLOVAK Content typeARTICLELast updateOCTOBER 20, 2018 AT 01:46:40 UTC