Ať mír dál zůstává s touto krajinou

Akýsi bezmenný objekt Európskej komisie v Bruseli. Kopec byrokratov. Starnúci emigranti. Biba. Úžasný Petr Malásek.

A Marta Kubišová... Mocný symbol Pražského jara 1968, ktoré som zažil len z rozprávania rodičov a starých rodičov. Ale aj symbol Nežnej revolúcie 1989. Spomienky na rozjasané námestia, cinkajúce kľúče, československé vlajky, a Dubček, Havel, do nekonečna siahajúce prebudené ideály.

Je možné, že je to už dvadsať, dvadsať rokov od tej našej, mojej revolúcie? Kam ten čas ušiel. A kam uteká?

Marta priznala, ako trochu ľutuje, že jej nové piesne nikto nepozná a každý chce len tie z "první kariéry". Ale zdalo sa, že na seba berie zodpovednosť živého pamätníka, symbolu slobody a vzdoru proti komunistickému režimu. Inteligentná, stále veľmi silná, krásna osobnosť.

Modlitba pro Martu, Magdalena, Nechte zvony znít, Balada o kornetovi a dívce, Hej Jude, ... zimomriavky.