Odysea gumených kačičiek

Boli časy, keď som bol taký malý, že mi vo vani z vody trčala len hlava - a aj to len od spodnej pery vyššie. Niekedy dokonca vôbec nič, to keď som sa hral na potápača a s očami štípajúcimi od chlórovanej vody som v oblasti odtokovej zátky zahmlene rozoznával poklad stroskotanej galeony. To bolo veľmi dobrodružné, ale bohužiaľ som potápačom mohol byť len krátke chvíľky, kým mi vystačil dych. Väčšinu času som preto trávil s hlavou nad vodou, a vtedy som sa často hrával s plávajúcimi kačičkami zo žltej umelej hmoty. Vďaka mojej predstavivosti plávali po pirátskych moriach, kde som im rukami vyrábal gigantické vlny a záludné ľadovcové kryhy vo forme plávajúcich zvyškov peny do kúpeľa.
Avšak nie všetky umelohmotné kačičky majú to šťastie hojdať sa s deťmi v bezpečí vane s príjemne teplou vodou.

...

V januári roku 1992 sa z nákladnej lode, smerujúcej z Hong Kongu do západoamerickej Tacomy, zrútilo do mora dvanásť transportných kontajnerov. Nehoda sa prihodila tesne pod štyridsiatym piatym stupňom severnej zemepisnej šírky, v blízkosti medzinárodnej dátumovej hranice (44.7°N, 178.1°E). Jeden z kontajnerov sa rozpadol a vlny boli čoskoro posiate 29 tisíckami hračiek, ktoré boli pôvodne určené pre detské vaničky. V silnej búrke mala posádka poškodenej lode iné starosti, než loviť úbohé kačičky z rozbúrených vĺn. A tak sa obrovská flotila vynikajúcich plavcov - žltých kačičiek, ale i červených bobríkov, modrých korytnačiek a zelených žabiek - vydala na odyseu šírošírym Tichým oceánom.

...

Niekoľko sto gumených moreplavcov ešte v novembri toho istého roku zakotvilo na divokom pobreží južnej Aljašky, tritisíc kilometrov od miesta havárie. Iní malí dobrodruhovia sa vydali do teplejších končín, na Havajské ostrovy. Ďalší sa na obrovskom kolotoči severopacifického kruhového prúdu previezli k Japonsku, potom zasa okolo miesta, kde vypadli z lode, aby po troch rokoch a dvadsiatich piatich tisíckach kilometrov priplávali na pobrežie amerického štátu Washington, do oblasti, kam vlastne pôvodne smerovala ich loď.

Ostala však početná skupina nezdolných kačičiek, ktorej sa dobrodružstvá vôbec neprejedli. Tá putovala priamo na sever, aby napriek tamojším ničivým búrkam, ktoré sú vážnou hrozbou aj pre najmodernejšie plavidlá, koncom roku 1995 preplávala pomedzi Áziou a Amerikou cez Beringov prieliv, za polárny kruh. V Severnom ľadovom oceáne boli celých päť rokov striedavo uväznené medzi ozrutnými praskajúcimi ľadovcami, alebo zamrznuté v pomaly driftujúcich kryhách. Určitý počet uzimených kačičiek však nakoniec predsa len unikol ľadu, zvedavým ľadovým medveďom a popleteným mrožom, aby okolo severného pobrežia Kanady a Grónska šťastne pokračoval v epickej plavbe v poradí do tretieho, Atlantického oceánu a na Island.

Ale ani tam neostali všetky. V roku 2001 preplávali nad miestom, kde je od roku 1912 potopený Titanik. Dr Curtis Ebbesmeyer, penzionovaný oceánograf zo Seattlu, ktorý už roky sleduje púť neohrozených kačičiek, na základe počítačových simulácií a hlásení predpokladá, že približne tam sa skupina znovu rozdelila. Ktovie, možno sa medzi nimi objavili politické rozpory? Niekoľkostočlenná frakcia sa obrátila k Novému Anglicku na východnom pobreží USA. Vyblednuté slnkom, mrazom a agresívnou morskou vodou, ošľahané vetrom, ale stále tie isté hračky, tak dobre známe z detských vaničiek. Ich výrobca, firma "The First Years" z amerického štátu Massachusetts, ktorá sa zaoberá výrobou detských potrieb a hračiek, sľubuje obligácie v hodnote sto dolárov za každého objaveného stroskotanca.

Ďaľšia skupina sa s najväčšou pravdepodobnosťou vybrala ďalej na východ - cez "Veľkú mláku" do starej Európy. Skúsení morskí vlci - krehké káčatká, ktoré Dr Ebbesmeyer kvôli ich rýchlosti prezýva "hyperkačky", už pravdepodobne dobývajú európske brehy. Bohužiaľ nie je možné určiť presné miesto - môže to byť rovnako dobre na írskom pobreží ako na škandinávskom.

...

Napohľad detinský príbeh. Jednako však oceánografovia priznávajú, že dobrodružná plavba kačičiek im poskytla mnoho veľmi cenných informácií o takzvaných povrchových prúdoch svetových oceánov. Každé hlásenie o hračkách vyplavených na pobreží zanášajú spolu s polohou a dátumom nálezu do databázy a pomocou špeciálnych počítačových programov mapujú nielen minulú, ale aj pravdepodobnú budúcu trasu odvážnych plastikových moreplavkýň.

Znalosť oceánskych prúdov je dôležitá nielen z hľadiska námornej dopravy, ale aj počasia, biológie, evolúcie a klimatických zmien. Vedci ich zvyčajne mapujú pomocou špeciálnych označkovaných fľaštičiek, ktoré zanechávajú na presne určených súradniciach. Podobné podujatia, často si vyžadujúce satelitnú navigáciu, sú však finančne náročné, a keďže povrchové morské prúdy sú veľmi premenlivé, získané údaje rýchlo strácajú aktuálnosť. Okrem toho len málo vedeckých projektov pracuje s viac ako tisíckou takýchto bójí. Až Dr Ebbesmeyer prišiel s myšlienkou využiť predmety, ktoré do mora spadli náhodou. V takých prípadoch sú často k dispozícii desiatky tisícok objektov naraz a ich počiatočná poloha, dátum i poveternostné údaje sa dajú jednoducho zistiť na základe záznamov v lodných denníkoch. Zvyčajne nie je zložité zistiť, z ktorého nákladu daný predmet pochádza. Ebbesmeyerovi a jeho kolegovi Jimovi Ingrahamovi v práci pomáha asi tisícka nadšencov roztrúsených po celom svete, ktorí prečesávajú pláže a hlásia podrobnosti každého nálezu.

Niektorí odborníci, ako napríklad kapitán Charles Moore z Kalifornie, sú ohľadom budúcich nálezov Ebbesmeyerových kačičiek skeptickí. "Myslím si, že je trochu zavádzajúce predpokladať, že ľudia nájdu celé kačičky," tvrdí kapitán s presvedčením, že umelá hmota sa medzičasom určite rozpadla. "A ak niekto nájde celú kačičku, bude veľmi krehká," predpovedá. "Nálezcovia ich budú musieť lepiť dohromady, ak si budú chcieť uplatniť svoj nárok na odmenu."

Do rúk Dr Ebbesmeyera sa však ešte v lete 2003 dostal bledočervený bobrík. "Bol dosť ohybný, iba vyblednutý," povedal s uspokojením. "Na týchto hračkách je pozoruhodné to, ako veľmi sú húževnaté."

Dr Ebbesmeyer predpokladá, že existuje ešte jedna skupina hračiek, ktorá sa cestou na juh dostala z Tichého až do Indického oceánu. Táto cestovala asi desaťnásobne rýchlejšie než ich príbuzné, ktoré driftovali v arktickom ľade. Je možné, že niektoré dokonca oboplávali Mys Dobrej nádeje a dostali sa tak, približne v rovnakom čase ako ich vymrznuté príbuzné, do Atlantického oceánu, ibaže z opačnej strany.

Žiadny z dosiaľ ohlásených atlantických nálezov zatiaľ nie je dokonale presvedčivý. Mnoho ľudí poskytuje falošné údaje a fotografie, alebo kačičky inej výroby. Ale už v roku 1995 sa na Floride objavil bobrík, ktorý mohol pochádzať z pôvodnej skupiny. Dr Ebbesmeyer dostal vierohodné hlásenie o korytnačke, žabke a kačičke, avšak ani jedna z hračiek mu nebola doručená na prieskum. V júli 2003 sa veľmi pravdepodobne našla pravá kačička a korytnačka na pobreží severoamerického štátu Maine. Obe hračky mali nápis "The First Years", ale nálezcovia sa o ich cene dozvedeli až neskôr, keď si v rádiu vypočuli reláciu o práci Dr Ebbesmeyera. V auguste 2003 sa na pobreží škótskych Vonkajších Hebríd našla zelená žabka, avšak dotyčný nálezca bohužiaľ nevedel, aká je vzácna, a tak ju nevzal so sebou.

...

Málokto si uvedomuje, že oceány sa pohybujú a to, čo sa prihodí na jednom mieste, závisí od udalostí na mieste úplne inom. Naše kačičky sú dobrým príkladom toho, ako je globálne životné prostredie prepojené.

Ebbesmeyer tvrdí, že tenisky putujú po moriach asi desať rokov. Po troch rokoch na mori je ešte možné ich použiť. Jediným problémom je nájsť zhodný pár, pretože firma Nike im pred dopravou nezviazala šnúrky a z určitých fyzikálnych dôvodov (ktoré Dr Ebbesmeyer tiež študuje) ľavé putovali úplne inde, než pravé.

V roku 1990 sa na ostrove Vancouver v Kanade našla fľaša, v ktorej boli listiny popísané čínskymi znakmi. Podobne ako v starých príbehoch o stroskotancoch, ktorí sa takýmto spôsobom zúfalo pokúšali privolať pomoc, bola táto správa jednou z mnohých tisíciek, ktoré desať rokov predtým "rozoslali" taiwanskí aktivisti, vo fľašiach od ryžového vína, v snahe upozorniť od správ odrezaných čínskych občanov na uväznenie známeho disidenta Wei Jingshenga.

Nadšenci, ktorí sa zaoberajú hľadaním zvláštnych predmetov na plážach celého sveta už našli aj starších "námorníkov", napríklad loptu z umelej hmoty s kresbami starými 40 rokov, alebo sklenené japonské rybárske bóje, ktoré sa už pol storočia nepoužívajú, ale aj fľaše a taniere z devätnásteho storočia. Podľa nich má každá pláž vďaka prevládajúcim vetrom a oceánskym prúdom inú záľubu - jedna dodáva sklo, iná drevo, alebo umelú hmotu.

Je dokázané, že práve vďaka plávajúcim objektom hnaným morskými prúdmi, vetrom a vlnami, sa rozšírilo mnoho rastlinných i živočíšnych druhov z kontinentov na kontinenty, alebo izolované ostrovy. Semená niektorých tropických rastlín ostávajú životaschopné aj po tridsiatich rokoch strávených v morskej vode. Leguány žijúce na ostrove Fidži pravdepodobne precestovali tisíce kilometrov prichytené na plávajúcich kmeňoch stromov z Južnej Ameriky. Ako prirodzené plavidlá slúžili aj pemza, láva, či kokosové orechy. V súčasnosti je táto migrácia o to intenzívnejšia, že viac než polovica plávajúcich objektov, na ktorých drobné živočíchy a rastliny cestujú, je umelého pôvodu, a tak dochádza ku rýchlemu a neprirodzenému prekrývaniu biotopov.

Veľmi podobné teórie vysvetľujú aj dávne ľudské osídlenie tak osamelých miest, ako napríklad Veľkonočný ostrov, Havajské ostrovy, alebo Tahiti. Expedície ako Kon-Tiki a Ra slávneho Thora Heyerdahla dokázali, že aj primitívne a takmer neovládateľné plavidlá juhoamerických Indiánov či starých Egypťanov boli schopné plaviť sa cez oceány vďaka prevládajúcim sezónnym vetrom a oceánskym prúdom.

...

Vo svetových moriach pláve mnoho vecí, ktoré tam nepatria. Odhaduje sa, že z obrovských nákladných lodí sa z ročne prepravených 100 miliónov kontajnerov, z ktorých každý je veľký ako nákladiak, asi 10 tisíc stráca vo vlnách svetových morí. "Je neuveriteľné, čo všetko v oceánoch pláve," hovorí Ebbesmeyer, ktorý medzičasom sledoval plavbu 80 tisíc párov tenisiek Nike, tristo miliónov súčiastok stavebníc Lego (miniatúrne chobotničky, záchranné kolesá, potápačské plutvy a kyslíkové fľaše), 34 tisíc hokejových rukavíc, dáždnikov, ba dokonca mŕtveho námorníka uväzneného v záchrannom odeve, alebo 15-metrovej nosnej rakety amerických vzdušných síl.

Kontajnerové lode prepravujú 95 percent tovaru celého sveta. Napriek tomu, že preprava je pomerne lacná, konkurencia a honba za ziskom má často za následok kontajnery naskladané do výšok vežiakov, kde často strácajú stabilitu. Odhaduje sa, že ročne sa v oceánoch stráca až 10 tisíc kontajnerov. A nie všetky obsahujú neškodné hračky - aspoň tretina vezie škodlivé materiály.

Spomínaný kapitán Moore viedol niekoľko expedícií ku dvom mimoriadne znečisteným oceánskym vírom. Vedeckú komunitu prekvapil zistením, že na každý kilogram planktónu sa tam nachádza šesť kilogramov umelej hmoty. Rozdrobené na stále menšie a menšie kúsky sa plasty podľa Moorea "vtierajú do samotného začiatku potravinového reťazca". Väčšie kusy, najmä tie farebné, sa stávajú korisťou albatrosov a iných vtákov, alebo rýb. Z 28 tisícok kusov plastiku, ktoré analyzoval v jednom z týchto vírov, bolo len 83 farebných. Zvyšok bol zrejme rozkúsaný, pretože zvieratá si umelú hmotu pomýlili s krevetami. (Niektoré z Ebbesmeyerových kačičiek sa napríklad našli vo vydrích hniezdach.) Umelá hmota sa chová ako špongia pre PCB a iné chemikálie, ktoré majú estrogénnu povahu. Moore sa preto obáva, že "meníme pohlavie oceánu a jeho obyvateľov", že ich feminizujeme. Sú známe nálezy samičích párov čajok a je možné, že ide práve o dôsledok plastov v ich strave. Obzvlášť znepokojivé je, že tento potravinový reťazec siaha až ku človeku.

...

Keď sa najbližšie pôjdete opaľovať niekde na pláž, preskúmajte občas obzor. Podľa osvedčeného vzoru morských korábov by sa najprv mala objaviť hlávka, krátky krk, a nakoniec bacuľaté telíčko. Alebo si dobre prezrite piesok okolo vás. Dr Ebbesmeyer mi ešte v polovici júla 2004 potvrdil, že mnoho týchto hračiek už určite leží na európskych plážach, avšak ľudia nevedia, že sú z nejakého dôvodu dôležité, a tak ostávajú nepovšimnuté. Dobre si preto pozrite priložené fotografie. Červení bobríci a žlté kačičky vraj v morskej vode rýchlo vybledli. Modrým korytnačkám a zeleným žabkám sa farba veľmi nezmenila. Ak sa nenájdu, po čase ich buď zasype piesok a kamene, stanú sa korisťou živočíchov, alebo ich slnko rozsuší na prach.

A niektoré pravdepodobne plávu dodnes. Iste si viete živo predstaviť, ako sa tým svojím charakteristickým pohybom hojdajú niekde na šírošírej modrej hladine. Namiesto v bezpečnej vani s teplou vodou už dvanásty rok plávu stratené v nezmerných diaľavách oceánov, vystavené napospas slnku, vetru, slanej vode a divokým vlnám. Cestovateľské legendy, ktoré sa môžu - čo do času stráveného na mori - hrdo zaradiť medzi takých velikánov, akými boli Odyseus, James Cook, alebo Fernao Magalhaes. Hrdinky nepokorené osudom, nepotopiteľné, so stále rovnako šťastným výrazom v tvári. Nakoniec - ktovie? - možno ďakujú osudu, že namiesto klaustrofobickej vane s vreštiacimi detvákmi sú slobodné a na skutočnom mori. Veď čo my ľudia vieme o snoch žltých gumených kačičiek?

P.S. Tento príbeh inšpiroval ďalšiu odyseu plastikových kačičiek — alebo možno vtipnú alternatívu sociologického prieskumu? Od roku 2001 putujú po svete stovky iných žltých kačičiek, každá s presným označením. Ktokoľvek nejakú nájde, má nález oznámiť materskej webstránke: www.ifoundaduck.com, kde postupne pribúdajú podrobné štatistické údaje a mapy ich ciest. Nálezcovia potom kačičky nechávajú na dobre viditeľnom, no nezvyčajnom mieste, kde ich nájde zas niekto iný, a tak ďalej...

Tento článok bol publikovaný v mierne odlišnej forme v časopise Formát č. 31/2004.

Tomáš Fülöpp

Anderlecht, Belgium

July 18, 2003, September 11, 2003, September 12, 2003, July 12, 2004, July 13, 2004, July 18, 2004, July 26, 2004

Children

Odysea plastových kačičiek