Gata
Gata sa narodila niekedy v lete 2000 u môjho kolegu Paula Ghilsa. Dozvedel som sa o nej z oznamu na nástenke v UIA.
Jej príchod bol dramatický. 7. novembra som si od Elke požičal auto, čo som takmer nikdy nerobieval. Bola veľmi zvedavá, ale ako potom často spomínala, silou-mocou udržala jazyk za zubami a nespýtala sa, načo ho potrebujem.
Nezvyknutý na šoférovanie, išiel som večer, už v tme, až kamsi do Valónska. Doma bola len Paulova španielska manželka a jedna dcéra. Malá veľmi plakala, keď som odchádzal - ale muselo to tak byť, boli dohodnutí, že si mláďa nemôžu nechať.
Domáci sa čudovali, že som pre mača nemal krabicu - proste som si ju dal v aute vedľa seba na zem. Elke o tom ešte roky rozprávala - že čo sa mohlo stať, atď. Nič sa nestalo - mača celú cestu naspäť zvedavo lozilo po aute a po mne.
Elke v ten večer prišla domov (bývali sme vtedy v centre Bruselu, na Pelikaanstraat 2A/6) neskoro, dokonca až potom, ako som sa vrátil z mojej výpravy. Keď vošla do bytu, sedel som na matraci v našom obývačkovom kútiku s mačaťom v náručí. Elke onemela úžasom...
Ale potom bolo zle. Že mača nemôže ostať - pretože bývame v byte a bolo by to pre ňu iba trápenie. Argumentoval som, že práve preto som vybral mačku a nie psíka (hoci ja som predtým nikdy nemal mačku, len psov). Ale s Elke vôbec nebolo reči. Na druhý deň som ju mal odniesť naspäť!
Deň na to, v práci, som otáľal s tým, aby som sa pozhováral s Paulom. Cítil som sa trápne.
Potom ale prišiel e-mail od Elke: Že kúpila košík pre mačku. A nejaké jedlo - také špeciálne, plné výživy pre mláďatá. Bol som strašne šťastný - mača mohlo ostať, bolo to v poriadku!
Dohodli sme sa, že sa bude volať "Gata" - čo znamená, po španielsky, "mačka".
P.S. Gata zomrela v októbri 2008... napriek všetkým skúsenostiam s ulicami ju prešlo auto na Nationale Maatschappijlaan blízko nášho domčeka v Het Rad (Anderlecht).
SLOVAK ARTICLEOCTOBER 20, 2018 AT 01:46:40 UTC