Spoločenský hmyz
Sunset in the clouds (Tom Barrett | unsplash.com)Zamknutý v tesnej železnej krabici
pod nemilosrdne pražiacim slnkom,
uviaznutý na smolnej ceste
v pasci nekonečnej dopravnej zápchy,
som mal veľa času premýšľať.
Neprišiel som na nič praktické,
ale jak som tak pozeral okienkom von,
napadlo ma, že my ľudia,
samozvaní "páni tvorstva",
možno nie sme viac než premnožený hmyz
lezúci po oschnutom dne
ohromného vzdušného oceánu.
—
Drobní tvorčekovia,
ktorí si na kôrke bahna stavajú príbytky
a iné oduševnene bombardujú,
píšu prekrásne básne, ale aj bezduché zákony,
vedia nežne milovať a jedným dychom zradiť.
Niečo ako mravce, čo čulo komunikujú,
najnovšie pomocou takej elektronickej siete,
na ktorú sú neobyčajne hrdí,
alebo sa urážajú a nekomunikujú vôbec,
sieť-nesieť.
Opájajúc sa klamnou vierou,
že sú pánmi celej planéty,
niektorí učenými hlavami nazerajú do tmy pod morskou hladinou,
hojdajúc sa vo vodotesných škrupinkách,
a vážne skúšajú prehodiť pár slov s delfínmi a s veľrybami,
ktoré iní zatiaľ lovia pre mäso,
alebo cvičia na inteligentné torpéda.
Pozerajú do vesmiru a filozofujú:
odkiaľže prišli a načo vlastne
a či sú sami (to by sa im páčilo!),
a zúfalo sa pritom snažia zabudnúť na fakt,
že keď sa raz narodili, musia aj umrieť,
poslušne sa rozpadnúť
na základné organické molekuly.
—
Akosi sa nám prieči myšlienka
byť úbohými chrobáčikmi bez krídel,
ktoré sú odsúdené žiť
v presne vymedzenom priestore
nad hladinou vody a pod hladinou vzduchu.
A pritom z výšok nad nami na nás neprestajne kývu
obrovské plachtiace korytnačky,
neškodní duchovia ozajstnejší ako ten z Canterville,
nekonečne trpezlivý lietajúci pes Falkor,
ľadové medvede s kengurami v ruksakoch,
snehuliaci s tvárami antických sôch,
plávajúce veverice a snežné žraloky s okuliarmi,
vzdušníci s hrnčekmi plnými šľahačky,
zvodne stratosférické víly v snehobielo priehľadných rúchach
a mnohé dosiaľ nepoznané - a neskondenzované - stvorenia
a všetko, všetko, ...
všetko, čo som tam videl.
SLOVAK ARTICLEOCTOBER 20, 2018 AT 01:46:40 UTC