Osobnosti Kežmarku 20. storočia: Alojz Krupitzer

Obálka knihy Osobnosti Kežmarku 20. storočiaObálka knihy Osobnosti Kežmarku 20. storočia

KRUPITZER, Alojz

HOROLEZEC, UČITEĽ LYŽOVANIA, HORSKÝ VODCA, ZÁCHRANÁR, TATRANSKÝ CHATÁR, AMATÉRSKY MALIAR, PÔSOBIL V KEŽMARKU

(30. december 1910 Vrútky, okres Martin - 7. apríl 1983 Kežmarok, pochovaný je v Tatranskej Lomnici)

Narodil sa v rodine železničiara ako druhé zo šiestich detí. Po presťahovaní rodiny do Spišskej Novej Vsi začal navštevovať gymnázium, ale po určitom čase ho opustil a vyučil sa za obchodníka. Medzitým sa však na svojich častých výletoch do Tatier zoznámil s Gustávom Nedobrým, vtedajším vedúcim horských vodcov, ktorý ho nainfikoval láskou k horám. V rokoch 1930 - 1932 robil A. Krupitzer vysokohorského nosiča a pomáhal pri prestavbe Zbojníckej útulne na chatu tamojšiemu nájomcovi a blízkemu priateľovi Deziderovi Palkovičovi.

Ako 32-ročný sa uchádzal o miesto chatára na vtedy ešte nedostavanej chate pod Rysmi. Spomedzi šiestich uchádzačov bol úspešný a tak sa v júni 1933 po slávnostnom otvorení chaty stal jej prvým chatárom s vlastným vynášaním tovaru. Tu pôsobil aj ako horský vodca, horolezec a člen horskej služby. Pri záchrane ľudských životov zažil veľa nebezpečných situácií, aj v zimnom období, veď na Rysoch strávil dokonca aj jednu zimnú sezónu. V zimnom období absolvoval v Beskydách kurz pre lyžiarskych cvičiteľov a spolu s Františkom Bujakom sa tak stali jednými z prvých lyžiarskych cvičiteľov na Slovensku. Využil to počas viacerých zimných sezón ako inštruktor lyžovania najmä pre hostí hotela Morava v Tatranskej Lomnici.

V roku 1938 prešiel na vtedajšiu Votrubovu chatu, ktorá sa nachádzala v kežmarskom tatranskom chotári nad Bielym Plesom a slúžila skôr ako lyžiarske stredisko. Tu pôsobil až do jej celkového zániku a nasledovne pri využívaní jej stavebného materiálu pre dostavanie blízkej reprezentačnej novej Kežmarskej chaty, na jej výstavbe sa s Kežmarčanmi aktívne podieľal. V roku 1942 sa stal jej prvým chatárom. Bolo to v období vojnových rokov, plných nebezpečenstva, keď bolo potrebné pomáhať mnohým ľuďom hlavne židovského pôvodu, hľadajúcim ochranu pred fašistickým prenasledovaním a utekajúcim cez slovenskopoľské hranice hlavne do Maďarska. Veď práve on dobre poznal tajné chodníčky, najmä v zime cez nestrážené priechody v oblasti Kopského sedla a Zadných Meďodolov. Tu sa nachádzalo jediné miesto v Tatrách, ktorým sa dalo prejsť aj v zime z Poľska a do Poľska. Mnohokrát si počas svojho pôsobenia na chate až zázrakom zachránil svoj vlastný život a život svojich zverencov počas organizovaných hraničných prechodov utečencov.

Ako horolezec, horský vodca a člen horskej služby sa aktívne podieľal na mnohých extrémnych záchranných akciách v Tatrách. Ešte v medzivojnovom období patril k najúspešnejším slovenským horolezcom. Vykonal viacero prvovýstupov — päť je po ňom zaznamenaných v poľských horolezeckých sprievodcoch. Najznámejší je tzv. Krupitzerov komín v Javorovom štíte.

Medzičasom sa Alojz Krupitzer oženil, stal sa otcom dvoch dcér a snažil sa riešiť svoju novú rodinnú situáciu. Pre jeho vzornú prácu a zásluhy pri záchrane ľudských životov bol po oslobodení v roku 1945 poverený Klubom slovenských turistov a lyžiarov vedením Penziónu na Kežmarských Žľaboch, ktorý neskôr slúžil ako rekreačné stredisko školskej mládeže Dukla. V letných mesiacoch slúžilo toto zariadenie ako pioniersky tábor, v zime pre lyžiarske zájazdy stredoškolákov a na jar a jeseň ako Škola v prírode pre základné školy. Tu pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1971.

Nemohol si však nájsť byt v Tatrách. Preto päť rokov po odchode do dôchodku býval na svojej chate v Starej Lesnej. Až v roku 1976 dostal možnosť kúpiť si družstevný byt v Kežmarku, kde býval až do smrti. Vo voľnom čase rád maľoval a sprítomňoval si tatranské scenérie, ktoré si našli ako osobný dar miesto v mnohých kútoch sveta.

Bol držiteľom viacerých významných ocenení, vyznamenaní a čestných uznaní. Medzi inými dostal aj zlatý odznak IAMES. Jeho zásluhy boli priebežne zhodnocované v časopise Tatry, Krásy Slovenska a v ďalších médiách.

Literatúra (výber):

Autorom hesla "KRUPITZER, Alojz" v knihe Osobnosti Kežmarku 20. storočia je Gabriela Fülöppová (rod. Krupitzerová), dcéra Alojza Krupitzera. Článok pre publikáciu editoval Milan Choma.

Milan Choma, Gabriela Fülöppová
Poprad, Slovakia
December 19, 2022, December 20, 2022, December 29, 2022

Parents of this entryParents

Siblings of this entrySiblings

Tagsalojz krupitzerkežmarokvysoké tatry
LanguageSLOVAK Content typeARTICLELast updateOCTOBER 20, 2018 AT 01:46:40 UTC