Strechy nad oblakmi

Obálka knihy

Strechy nad oblakmi je známa kniha Františka Mrázika o histórii horských chát vo Vysokých Tatrách. Tu uvádzame tri úryvky, v ktorých autor spomína Alojza Krupitzera.

Kežmarská chata (str. 17)^#

Chatu vybudoval na severnom brehu Bieleho plesa pod Jahňacím štítom v roku 1942 kežmarský odbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov. Stála asi 100 m poniže svojej predchodkyne, Votrubovej chaty, a 7. októbra 1974 vyhorela.
O prevádzku chaty sa od roku 1942, teda od jej otvorenia, staral Alojz Krupitzer, ktorý sem prišiel z Votrubovej chaty. V roku 1945 odišiel za správcu na Kežmarské Žľaby.

Zbojnícka chata (str. 75)^#

Prvým nájomcom bol od roku 1927 plných sedem rokov Dežko Palkovič. Bol čiastočne ochrnutý na pravú stranu tela, ale stal sa magnetom a legendou pre všetkých návštevníkov chaty. V rokoch 1932-1933 ostala už chata aj cez zimu otvorená. S Palkovičom spolupracoval aj Štefan Zamkovský. Pre oboch to bol aj tvrdý život vysokohorských nosičov. Materiál a zásoby často vynášali aj študenti a učni zo železničiarskeho učilišťa v Spišskej Novej Vsi, kde predtým pracoval Dežko Palkovič ako hospodár. V roku 1930 na chate pracoval a vynášku zabezpečoval veľmi populárny Alojz Krupitzer.

Chata pod Rysmi (str. 111)^#

15. júla 1933 sa slávnostným otvorením chaty začala písať jej história. Predseda smokovského odboru KČST Gustáv Nedobrý vtedy povedal: „Dnes vám slávnostne odovzdávame útulňu a želáme vám aby ste ju hojne navštevovali. Vám, návštevníci Rysov, aby ste si mohli dožičiť krásneho výhľadu a v zlom počasí našli bezpečný útulok. Vám, horolezci, aby bola základňou pre krásny šport a vám, všetci návštevníci, aby ste boli spokojní“. Možno ani vtedy netušil, ako do bodky sa v nasledujúcich rokoch jeho želania naplnia.

Iste by to potvrdil aj Ľudovít Krupitzer, ktorý sa v roku 1933 stal prvým chatárom útulne pod Rysmi. Mal vtedy 23 rokov a okrem obrovského nadšenia aj dobrého priateľa, s ktorým tu strávil 6 sezón. Robili spolu všetko, čo bolo treba. Určitý čas im vypomáhal aj kôň — hucul, ktorého kúpil vtedajší nájomca chaty pri Popradskom plese Václav Fiška, ktorý mal pod správou aj útulňu pod Rysmi.

Popri radostiach však prvého chatára stretávajú aj strasti v podobe nešťastí a tragédií obdivovateľov hôr. A tak počas chatárskej práce aj pomáha — rovnako ako všetci jeho nasledovníci. Po rokoch si na svoje pôsobenie spomínal: „Ťažký život bol na chate. Nebolo tu nijakého súkromia, ani len veci kde zložiť. Ale robili sme to preto — a to nie je fráza — aby sme mohli v horách žiť. Trvale zostal len ischias a pocit, že tu zostal kus práce, na ktorú ľudia spomínajú a dosiaľ ju vidia. A potom ešte niečo hlboko v srdci, ale o tom už naozaj ťažko hovoriť“.

• Alojz Krupitzer

• MVDr. Gabriela Fülöppová (rod. Krupitzerová)
• Štedrý večer
• Na chodníčku života
• Front pod Kopským sedlom
• Biele spálenisko
• Akože inventúra
• Životný príbeh Alojza Krupitzera
• Fazuľová polievka
• Na Petra a Pavla, 1972
• Červené srdíčko z Tater
• Do Jurgova
• Súrny hovor
• Šlauch
• Šiesty stupeň obtiažnosti
• Alojz Krupitzer — prvovýstupy vo Vysokých Tatrách
• Osobnosti Kežmarku 20. storočia: Alojz Krupitzer
• Chata Alojza Krupitzera v Starej Lesnej

• https://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Mr%C3%A1zik